MENU
Územným plánom mesta sa riadia nie len veľkí developeri pri plánovaní rozsiahlych území, ale aj bežní občania, ktorí sa rozhodli pre výstavbu rodinného domu. Tento plán jasne určuje, ktorá oblasť je určená na výstavbu, akého druhu a aké podmienky musia byť pri tom splnené, inými slovami, kde a čo sa môže stavať. Len taká stavba, ktorá je v súlade s územným plánom môže byť následne schválená stavebným úradom.
Územný plán (ÚP) Bratislavy bol schválený pred viac ako 13 rokmi, 31. 5. 2007. Bratislava, rovnako ako iné veľkomestá, sa však prirodzene rozrastá, obytné územia sa rozširujú, mestá a občania majú nové potreby, treba sa prispôsobiť klimatickým zmenám či zmenám v mobilite. Územný plán sa síce vytvára na dlhé obdobie, ideálne na najbližšiu generáciu, t.j. 20-30 rokov, ale ani ten sebelepší územný plán nedokáže byť natoľko nadčasový, že by nepotreboval priebežné aktualizácie. Veď napokon, aj samotný stavebný zákon obciam a samosprávnym krajom prikazuje územný plán minimálne raz za 4 roky preskúmať a podľa potreby aktualizovať, popr. obstarať nový. Prečo sa teda hlavné mesto SR stále riadi územným plánom spred minulého desaťročia?
Príprava nového ÚP vôbec nie je jednoduchá záležitosť, zväčša ide o niekoľkoročný proces. Zároveň vedenie mesta naráža na slovenskú legislatívu a na problémy s jej výkladom, ktorá mu zabráňuje obstarať viacero zmien a doplnkov naraz. ÚP Bratislavy bol od jeho prijatia len 4-krát aktualizovaný, posledné lokalitné zmeny väčšieho rozsahu (Zmeny a doplnky 02) boli prijaté v roku 2011, čiže 10 rokov dozadu. O akútnej potrebe prijatia nového ÚP sa hovorí roky, ale keďže ide o obdobie presahujúce volebné obdobie, žiadne vedenie sa do jeho aktualizácie nehrnie. Bohužiaľ, z tohto dôvodu má hlavné mesto SR neaktuálny a veľmi zastaralý územný plán.
Bývate už vo svojom, výstavbu domu neplánujete a tak si myslíte, že sa vás zastaralý ÚP Bratislavy netýka? Mýlite sa. Uvedieme vám príklad. Bratislava dlhodobo trpí nedostatkom bývania. Situácia sa zhoršila o to viac, že nové vedenie Bratislavy sa rozhodlo neakceptovať apartmány ako “občiansku vybavenosť” a tým sa mesto “ukrátilo” o cca 1000 bytov (zdroj: UIR). Nedostatok nových bytov súvisí aj s veľkým počtom záporných stanovísk hlavného mesta a teda neudeleným stavebným povolením (nakoľko je v BA veľa zón, v ktorých sa ÚP stavbu nepovoľuje, napriek tomu, že by lokalita na to bola vhodná). Kvôli nedostatku bývania je veľký dopyt po nehnuteľnostiach v BA, preto ich cena prirodzene už niekoľko rokov narastá, a to aj napriek súčasnej “korona kríze”. Bývanie začína byť pre bežných občanov nedostupné a preto sú nútení sťahovať sa mimo mesta, kde je bývanie finančne výhodnejšie. Tento trend so sebou prináša ďalší dopad na bývanie v hlavnom meste a to vo forme kolabujúcej dopravy do a z hlavného mesta v čase špičky.
Keď to na záver zhrnieme, neaktuálny ÚP Bratislavy má negatívny dopad na ponuku bývania, cenu nehnuteľností a v konečnom dôsledku aj na dopravu v hlavnom meste. Odsúvanie jeho prípravy na ďalšie obdobie tak môže mať katastrofálny dopad na Bratislavu a jeho obyvateľov.
